Plodenie detí bolo v minulosti chápané nielen ako biologická nutnosť, ale v istom zmysle aj ako ekonomická investícia. Čím viac potomstva totiž človek mal a čím bolo úspešnejšie, tým mal väčšiu istotu finančne dôstojnej staroby.
Rozvojom silných sociálnych systémov sa však táto stránka vytlačila do úzadia a jedinec si formou povinných odvodov a tým pádom neskôr vyplácaného dôchodku svoju budúcnosť takpovediac zabezpečoval sám.
Táto skutočnosť v kombinácii s existenciou „lakomého“ štátu, ktorý sa zdráhal vynakladať financie na vzdelanie a podporu väčšieho množstvo detí ale vytvorila prestarnutú populáciu a dostala západné spoločnosti do ekonomickej pasce.
Ako tieto staré známe pravdy rozvíja Gary Stanley Becker, držiteľ Nobelovej ceny za ekonómiu a aké regulačné úlohy tu hrajú potraty a eutanázia? To všetko a ešte o niečo viac sa dočítate v článku konzervatívneho portálu Christianitas.
Text bol vydaný ako PR článok
~~~
