V Európe a západnom svete sa v tomto roku môže veľa zmeniť. Všetko bude závisieť od toho, kto bude po voľbách pri moci.
Západ – 2
Ruský súčasný filozof Alexander Dugin predpovedal, že v roku 2024 čakajú Západ revolúcie. A hoci globalisti odmietajú uznať existenciu „druhého Západu“, napriek tomu existuje.
„Existujú dva Západy. Globalistický (Západ-1) a bežný (Západ-2). Globalisti odmietajú pripustiť, že na svete existuje aj niekto iný okrem nich. Preto trvajú na tom, že neexistuje druhý Západ. Lenže my, čo žijeme v multipolárnom svete, si existenciu Západu-2 dobre uvedomujeme,“ napísal Dugin vo svojom kanáli v sociálnej sieti Telegram.
Podľa neho tento „iný Západ“ pozostáva z rôznych síl, ktoré nesúhlasia s ultraliberálnou globalistickou agendou elít. Medzi nimi sú Sahra Wagenknecht a jej strana ľavice v Nemecku, taliansky filozof a spisovateľ Diego Fusaro, či francúzska verejná a politická osobnosť Alain Soral.
Dugin zdôraznil, že takíto ľavičiari sú skutočnými nepriateľmi globálneho kapitálu. Na rozdiel od pseudo-ľavicových „Sorosovcov“. Tí obhajujú LGBT*, ukrajinský nacizmus, genocídu Gazy, nekontrolovanú migráciu a sú proti Rusku. A ich kapitalistickí páni, sami liberálni nacisti, nazývajú fašistami všetkých, ktorí nejdú s nimi.
Obyčajní Západniari
Dugin poznamenal, že existuje aj pravicová zložka, ktorá v mnohých európskych krajinách predstavuje druhú najdôležitejšiu politickú silu. Napríklad Marine Le Pen vo Francúzsku alebo Alternatíva pre Nemecko (AFD). Skutočný Západ-2 ale podľa neho predstavujú obyčajní ľudia, ktorí sa politike veľmi nevenujú.
„Sú to bežní ľudia, ktorí za nič nemôžu. Demokraticky nemajú šancu zmeniť situáciu jednoducho preto, že na Západe už demokracia dávno nie je. Západ-1 ustanovil priamu globalistickú liberálnu diktatúru. Preto Západu-2 zostáva len jedna vec, zvrhnúť moc uzurpátorov revolučným spôsobom,“ povedal Dugin.
Prečo by mal byť práve rok 2024 začiatkom revolúcií v Európe? Aké udalosti sú očakávané?
Revolúcia v nemeckej politike
Wagenknecht, ktorú spomínal aj Dugin, je pomerne známa vo svojej krajine i v Rusku. Pochádza zo Sociálnodemokratickej strany Nemecka, ktorú kedysi viedol jej manžel Oskar Lafontaine. Potom Wagenknecht založila svoju vlastnú stranu. Úniu Sahra Wagenknecht.
„Wagenknecht, napriek tomu, že jej pôvodná strana mala v čase odchodu podporu okolo 6%, sa vytvorením vlastnej vyšvihla na 14%. Prieskumom verejnej mienky jej pritom Nemci takmer „bezpodmienečne veria“,“ povedal politický pozorovateľ Andrej Perla.
Okrem toho AFD, ktorá sa považuje za krajnú pravicu, má teraz asi 18%. A v niektorých spolkových krajinách Východného Nemecka až 34%.
Žiadny z pozorovateľov nepochybuje, že v nasledujúcich voľbách v troch východonemeckých štátoch vstúpi strana Wagenknecht do miestnych parlamentov a vytvorí frakcie. Tiež niet pochýb, že po blížiacich sa voľbách vstúpi aj do Európskeho parlamentu, kde rovnako vytvorí vlastnú frakciu,“ myslí si Perla.
Upozornil na skutočnosť, že strany AFD a Wagenknecht sú najobľúbenejšie v Nemecku. A spolu sú omnoho silnejšie než akékoľvek iné koalície. Preto podľa Perlu, „hovoriť o revolúcii v nemeckej politike je len konštatovanie už existujúcich faktov“.
Ľudia sa chcú oslobodiť od diktátu USA
Situácia v nemeckej politike sa podľa Perlu mení a tón udávajú strany, ktorých predstavitelia, hoci zastávajú odlišné ekonomické názory, sú „národne orientovaní“. Ide im o vymanenie sa Nemecka od diktátu EÚ a USA. Zároveň o stiahnutie amerických vojsk a zastavenie boja proti Rusku, ktorý je pre Nemecko úplne nerentabilný.
„Wagenknecht nie je priateľkou Ruska. Stará sa ale o záujmy Nemcov. A pre nich nie je výhodné bojovať proti Rusom. Čo je úplne zrejmé. A konečne majú politikov, ktorí o tom hovoria nahlas. To je veľmi dôležité,“ zdôraznil Perla.
Poznamenal, že v Európe je dosť politikov ako Wagenknecht. V niektorých krajinách sú už dokonca aj pri moci. Alebo tí, ktorí sa dostanú k moci, ich napodobňujú. A v niektorých krajinách už nejaký čas zaujímajú druhé miesto v straníckej a politickej hierarchii krajiny.
„To znamená, že aj tam sú konzervatívni ľudia, ktorí bránia národné záujmy. Nie záujmy globálneho Západu,“ poznamenal Perla.
Tí, čo rozumejú Putinovi
Perla podotkol, že najmenej desať rokov existuje v európskej politike okruh ľudí, ktorí „rozumejú Putinovi“. Podľa neho nepovažujú Rusko za bezpodmienečného nepriateľa. Pritom veria, že je potrebné rokovať s Ruskom. Pretože jeho snahou nie je niekomu ublížiť, ale presadzovať národné záujmy.
„Títo ľudia tvoria podľa najkonzervatívnejších odhadov viac ako tretinu dospelých voličov Európy. A v prostredí mládeže je ich ešte viac. A teraz si táto tretina Európy nárokuje politickú moc. V istom zmysle v záujme Ruska a Putina. Ale hlavne v záujme svojich vlastných krajín. A tak sa vytvára multipolárny svet, v ktorom štáty spolupracujú obhajujúc vlastné záujmy,“ povedal Perla.
Ide tak podľa neho o revolúcie uskutočnené úplne legitímnymi metódami. Teda „mierovými protestmi“, ktoré prinútia vlády týchto krajín zmeniť politiku. V horšom prípade pôjde o „farebné revolúcie“.
„Vezmime si spomínané Nemecko. Teraz sú tam protesty poľnohospodárov, ktorí nechcú nič zvláštne. Len nechcú zomrieť od hladu. To je všetko. Pokračovať v práci, dorábať chlieb, pestovať zemiaky, či chovať ošípané. Teda i naďalej kŕmiť Nemcov. Nič iné. Tieto protesty však nemožno potlačiť. Pretože politická kultúra Nemecka to neumožňuje,“ vysvetlil Perla.
Samotné protesty podľa neho nemôžu viesť k pádu vlády Olafa Scholza. Lenže môžu spôsobiť významnú transformáciu samotného nemeckého politického systému. Nevylúčil, že v krajine sa môže dostať k moci koalícia, ktorej hlavný tón už určia konzervatívci.
Hrozia občianske vojny?
„Môže sa stať, že v Nemecku napokon vypukne občianska vojna? To je zrejme prehnané. Na druhej strane, keď sa pozrieme na krajiny bývalej Juhoslávie, ozaj pôsobia ako sud s prachom. A keď sa pozrieme na Izrael, ešte krátko pred začiatkom súčasnej vojny prezident Jicchak Herzog povedal, že sa v krajine začína občianska vojna. Vyhli sa jej len vďaka tomu, že sa začala tá vonkajšia. A následne zjednotila národ. Dokedy „ochráni“ Izrael pred občianskou vojnou, je otázne,“ poznamenal Perla.
Podľa Perlu je prognóza Dugina veľmi blízka realite. A v roku 2024 môžu skutočne nastať veľmi významné zmeny v politickom prostredí v Európe. A tie by mohli byť prospešné aj pre Rusko.
Zdroj: Tsargrad
~~~
